Ľudia sme rôzni. Niekto chodí plávať do ľadovej vody a je mu dobre aj bez toho, aby čokoľvek o otužovaní a jeho vplyve na organizmus vedel, alebo sa zapodieval nejakou metodikou a správnymi postupmi. Iný sa chce o otužovaní dozvedieť viac, vyhľadáva informácie, rád si prečíta, čo nového na otužileckej scéne. A sú aj takí, ktorí zostanú pri plánoch, sľuboch a teoretizovaní, ale do samotnej vody ich to veľmi neťahá.

Správny otužilec by mal patriť asi do tej druhej kategórie. Mal by sa pravidelne otužovať a venovať zimnému plávaniu, ale mal by tiež snažiť primerane porozumieť tomu, čo sa pritom deje v jeho organizme, aký vplyv to na jeho telo i dušu otužovanie má.

Tejto druhej kategórii „hĺbalov“ vychádza naša rubrika v ústrety. Na tomto mieste chceme prinášať informácie, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú otužovania a zimného plávania. Niečo aj z vlastného pera, prevažne však preložené alebo spracované na základe zahraničných materiálov. Tu by sme poprosili o značnú mieru zhovievavosti. Nikto z nás nie je prekladateľ a preto výsledok nemusí vždy lahodiť prísnym merítkam profesionála. Podstatné, podľa nás je, a o to sa budeme snažiť, aby v materiáloch neboli zásadné vecné chyby. A pokiaľ tam také nájdete, radi prijmeme vaše upozornenie.

Informácie v tejto rubrike nie sú žiadnou dogmou. Je potrebné prijímať ich vždy kriticky, uvážlivo a prehodnotiť ich na základe vlastných skúseností a poznatkov, či skúseností iných ostrieľaných otužilcov.

Otužovanie - základné informácie

Čo, nám otužovanie prináša:

fyzicky

- zlepšenie telesnej zdatnosti, fyzickej kondície

- zvyšebie odolnosti voči chladu a nepriaznivému počasiu

- zlepšenie činností termoregulačného systému

- zvýšenie obranyschopnosti organizmu, podporafunkcie imunitného systému

- priaznivé pôsobenie na zápalové a degenerativne ochorenia klbov a šliach

duševne

- upevnenie vôle,rozhodnosti, vytrvalosti

- zvyšenie sebavedomia, dôveryvo vlastné telo

- pocit zdravia, sily, odolnosti

- pocit radosti, spokojnosti

- možnosti kedykoľvek a kdekoľvek sa ocitnemepri vhodnej vode, za každého počasia / v lete, jeseni, zime / vojsť do vody, zaplávať si, užiť si to, mať plaveckú sezónu 12 mesiacov v roku

Ako otužovať / spôsoby /

- chladným vzduchom / oblečenie, teplota v byte, pobyt vonku /

- chladnou vodou / studená sprcha, oblievanie, plávanie v chladnej vode /

- snehom / trenie, váľanie, obsypávanie sa ... /

Ako otužovať / častosť /

- nižšia teplota, odev- vždy, keď to je možné / doma, pri práci, pri športe /

- sprchy - aj každy deň

-plávanie / ideálne 2-3x týždenne /

Kde :

- doma, v práci, pri pohybových aktivitách, športe ..

- sprchy, oblievanie, sneh - doma, na záhrade, chate

- plávanie - vo vhodných prírodných zdrojoch

S kým

- domáce otužovanie- sám, s blízkymi osobami

- plávanie - najlepšie v klube otužilcov / samého to prestane po čase baviť /

Čo k tomu potrebujeme

- odhodlanie

- plávky, uterák, obuv do vody

-členstvo v klube je bezplatné

- čiapka, rohož pod nohy, termoska s teplým čajom

Ako začať

Otužilectvo, otužilecké plávanie, plávanie v ľadovej vode sú športovo-rekreačné aktivity,
ktoré u nás zatiaľ nemajú a ani tak hneď nebudú mať širokú masovú základňu. Sú krajiny ako
Fínsko, Rusko, Litva, Nemecko, USA, kde zimné plávanie zapustilo hlbšie korene a prišli mu
na chuť značné počty ľudí. U nás to zatiaľ väčšina ľudí vníma ako určitý druh čudáctva,
neškodného, zaujímavého, možno i zdravého ale predsa len tak trochu bláznovstva.
Napriek tomu, nájdu sa aj takí, ktorých takáto aktivita určitým spôsobom osloví. Nie je
málo ľudí, ktorí z vlastnej iniciatívy a potreby volia ľahšie oblečenie, častý pobyt na čerstvom
vzduchu a v prírode, doma si pustia studenšiu sprchu, alebo idú do sauny a potom si
vychutnávajú chladnú vodu v bazéne. A nájdu sa aj odvážlivci, ktorí sami občas plávajú
v prírode aj dlho do jesene, či dokonca až do zimy.
Viacerých to zaujme pri pohľade na otužilcov niekde v televízii, alebo v tlači. Pocítia akési
neurčité nutkanie, že aj oni by to mohli skúsiť, že by tým nejako prospeli svojmu telu
a zdraviu a možno by aj zažili niečo zaujímavé, čo sa trochu vymyká bežnému životu.
Ale nevedia ako na to, kedy a akým spôsobom začať. Či sa to dá robiť aj samostatne,
alebo len v kolektíve, či je na to nejaký postup, metodika, ktorú si treba osvojiť, tréneri atď.
Majú aj určité obavy, či si tým nepoškodia, či si z neznalosti neublížia, neurobia viac škody
ako úžitku. A hlavne, chýba im ten nevyhnutný počiatočný impulz, odhodlanie „ Odteraz do
toho idem. Vyskúšam to, uvidím“. A tak nosia akýsi platonický vzťah k otužovaniu niekde
v hlave, s otužilcami svojím spôsobom sympatizujú, ale nevedia sa jednoznačne rozhodnúť.
Možno aj nemajú vo svojom okolí nikoho, s kým by sa mohli poradiť, kto by ich povzbudil
a ani nikoho, s kým by sa do takejto aktivity pustili. A sami na to nemajú odvahu.
Všetkým takýmto váhavcom sú určené nasledujúce riadky.
Pre začiatok sa pokúsim vyvrátiť niekoľko bežných mýtov o otužovaní.
1. Otužilcom sa môže stať len človek, ktorý má od prírody rád chlad, ktorému nebýva
zima, ktorý to má tam kdesi vnútri nejako inak usporiadané.
Všetci otužilci majú radi aj teplo. Všetkým býva aj zima. Aj pri plávaní im býva zima.
Neraz taká, akú ne-otužilci ani nepoznajú. Ale spriatelili sa s týmito pocitmi. Poznajú
Svoje telá, ich možnosti a medze, vedia s chladom zaobchádzať tak, aby dal ich telám
zabrať, ale zároveň zvyšoval ich odolnosť a posiľňoval celý organizmus.
2. Otužilcom sa musí človek narodiť.
Nikto sa ako otužilec erodí, človek ako druh patrí k teplokrvným živočíchom. Aj otužilci
si niekedy v minulosti svoj vstup do ľadovej vody vôbec nevedeli predstaviť, triaslo ich už
aj pri pomyslení na studenú vodu a celé takéto počínanie nevedeli pochopiť.
2
3. Otužovanie si vyžaduje nesmiernu odhodlanosť, silu vôle, železnú nezlomnosť, ktorú
každý človek nemá.
Určitú mieru odhodlanosti áno, ale ani otužilci nie sú vždy príkladom 100%-nej pevnej
vôle. Aj oni sa vo svojom živote neraz potýkajú s rôznymi slabosťami a zlozvykmi
a práve otužovanie môže byť jednou z ciest, ako svoju psychiku posilniť a lepšie zvládať
nástrahy a problémy bežného života.
4. Otužovaním sa človek stáva imúnnym voči všetkým chorobám a neduhom.
Otužovanie celkovo prispieva k zvýšeniu odolnosti organizmu. Ale ani otužilec sa
nevyhne infekciám, rôznym ochoreniam a zdravotným ťažkostiam. Býva ich spravidla
menej a odolnejší organizmus sa s nimi obvykle vysporiada ľahšie a rýchlejšie.
Niektorým pohybovým ťažkostiam, akútnym i trvalejším bolestiam chlad vyslovene
prospieva. Ale ani otužovanie nie je všeliek. Zdravotný aspekt otužovania je veľmi
významný, ale nie je jediný.
5. Otužovanie vedie k zvyšovaniu telesnej hmotnosti a ukladaniu tuku.
Často si to ľudia myslia podľa vzhľadu niektorých otužilcov, ktorých videli niekde na
obrazovke. Je to jednoducho tým, že trochu korpulentnejší jedinci ľahšie znášajú chlad
a preto sú medzi otužilcami dostatočne zastúpení. Ale ich hmotnosť vôbec nesúvisí
s otužovaním ako takým, bez neho by boli možno ešte silnejší. Všetci vyziabnutejší
otužilci potvrdíme, že by sme aj celkom radi prijali nejaké kilo navyše, ale skôr ho pri
plávaní v chladnej vode spálime, než by sa nám na tele usadilo. Doma s čípsami pred
televízorom by sme ho určite získali ľahšie.
6. Pravidelné otužovanie zaberá príliš veľa času.
Vlastný čas plávania v chladnej vode vôbec nepredstavuje nejakú časovú záťaž. Pri
teplotách blížiacich sa nule je to niekoľko minút. Len dobre stavaní a trénovaní plavci
dokážu vydržať v ľadovej vode viac ako desať minút. Viac času zaberie cesta na miesto
plávania a späť a prezliekanie. Naozaj, obliekanie sa trasúcimi a neobratnými prstami
trvá dlhšie. To je neodškriepiteľný fakt, ale aj to sa dá natrénovať.
7. Voda v prírodných zdrojoch môže byť hygienicky a zdravotne závadná.
Tu je na mieste určitá opatrnosť, ale v zimných mesiacoch je kvalita vody podstatne
vyššia ako v lete a spravidla aj bakteriologicky lepšia než v lete na verejných
kúpaliskách, kde je jej nezávadnosť udržiavaná len vysokými dávkami chemikálií.
Pri pochybnostiach, alebo objavení sa nejakých zdravotných ťažkostí je dobré nechať si
kvalitu vody odborne preveriť.
8. Plávanie v prírodných vodách, s nejasnou alebo premenlivou hĺbkou, bez plavčíka, bez
záchrannej služby a ešte v zime predstavuje vysoké riziko.
Nepochybne áno, je tu vyššie riziko, ako pod dohľadom na verejnom kúpalisku. Dá sa
však znížiť na prijateľnú mieru dôkladným poznaním lokality plávania, voľbou, prípadne
3
i vyznačením vhodnej trasy ( napr. len do hĺbky pre neplavcov ), nepreceňovaním
vlastných síl, plávaním v skupine a pod. Mimoriadne situácie sú pri otužileckom plávaní
veľmi, skutočne veľmi ojedinelé.
A teraz niekoľko elementárnych poznatkov a skúseností.
Kto môže začať s otužovaním.
Otužovanie v rôznych jeho podobách môže vykonávať každý človek, bez ohľadu na vek,
zdravotný stav, telesnú stavbu a pod. Náročnejšia forma otužovania – plávanie v chladnej
vode, prípadne celoročné plávanie je vhodná pre všetkých zdravých ľudí, ktorí netrpia
zjavnými zdravotnými ťažkosťami. Nie vždy to dokáže správne posúdiť samotný plavec,
takže pri pochybnostiach je vždy potrebné poradiť sa so svojím lekárom. Tu však musíme
počítať aj s pochopiteľnou obozretnosťou lekára, ktorý niekedy zimné plávanie neodporúča
skôr „pre istotu“, než že by skutočne mohlo dotyčnému škodiť. Takže poradiť sa a pokiaľ to
nie je skutočne priamo zakázané, opatrnejšie skúšať menej intenzívne formy – chladnejšiu
vodu v sprche, mierne zníženie teploty v obydlí, spanie pri otvorenom okne, pohyb a šport
v ľahšom oblečení atď. a sledovať, ako sa naše telo správa.
Kedy začať.
Jednoznačne najvhodnejším obdobím pre začatie s otužovaním je leto. Pravidelné plávanie
v letných mesiacoch pri každom počasí a postupné privykanie tela na znižujúcu sa teplotu
vody. Žiaden trik, finta, či fígeľ tu neexistuje. Len pravidelnosť a postupnosť. Každý zdravý
človek si dokáže v priebehu niekoľkých mesiacov zoceliť svoje telo natoľko, že bez
rizika môže plávať aj v ľadovej vode. Neexistuje obmedzenie typu: „Tak na toto ja nie
som.“
Ako začať.
Ideálne je vyhľadať vo svojom okolí skupinu alebo klub otužilcov (kontakty nájdete aj na
tejto stránke), porozprávať sa s nimi, poradiť sa a rozhodnúť sa. Ak sú to jarné, letné, či skoré
jesenné mesiace, tak je dobré realizáciu rozhodnutia neodkladať. Ak si myslím, že by som to
chcel vyskúšať, tak idem a skúsim. Hneď, teraz. Dnes, prípadne zajtra. Nie za týždeň, ani od
prvého, či po narodeninách. Počiatočné odhodlanie a chuť ľahko vyprchajú, prídu chladnejšie
dni, sychravé počasie a už na začatie nenaberieme dosť síl, resp. už na to nebudú vhodné
objektívne podmienky.
Začínať v neskorých jesenných mesiacoch, alebo v zime je podstatne ťažšie. Nie, že by to
vôbec nebolo možné, ale má to viacero rizík. Preto to plavcom bez akýchkoľvek
predchádzajúcich skúseností s chladnou vodou nemožno odporúčať. Optimálne je „vplávať“
do otužileckých vôd postupne, pokojne, bezpečne, čo najpríjemnejšie. Prirodzene si vytvoriť
k zimnému plávaniu priateľský vzťah, ktorý je základom pre jeho trvalé zakomponovanie do
životných návykov a životného štýlu plavca. Nie ako niečo, čo musím za každú cenu dokázať
aj v tých najhorších podmienkach, aj keby som mal pri tom zahynúť. Sú adrenalisti, ktorí
4
dokážu vliezť do ľadovej vody aj pri prvých pokusoch, ale tam niekde ich prvotná, extrémne
silná motivácia končí, už si dokázali, čo chceli a s pravidelným zimným plávaním končia.
Základné zásady, vyjadrujúce podstatu otužileckého plávania vyjadrujú 3 P:
Postupnosť Pravidelnosť Primeranosť
Začiatky v skupine ľudí, ktorí sa venujú zimnému plávaniu už dlhšie sú jednoduchšie. Máme
vedľa seba príklady, vidíme ich správanie, na každú otázku dostaneme odpoveď podloženú
skúsenosťami, cítime ich istotu, sebadôveru, humor. To všetko výrazne uľahčuje prvé kroky
v otužileckom prostredí.
Tam, kde takéto možnosti nie sú dostupné, je dobré nadviazať aspoň mailový kontakt
s niektorým otužileckým klubom a tiež získavať poznatky z otužileckých internetových
stránok a literatúry. Nie je toho až tak veľa, čo potrebuje budúci otužilec v začiatkoch vedieť.
V takýchto prípadoch je veľmi dôležité nájsť si k zimnému plávaniu nejakého spoločníka,
alebo aj viacerých. Všetky počiatočné ťažkosti sa prekonávajú oveľa ľahšie, ak máte vedľa
seba človeka, ktorý „je v tom rovnako namočený“. Má to svoj psychologický a spoločenský
význam a nezanedbateľný je aj aspekt bezpečnosti a prípadnej pomoci. Ak Ani to nie je
možné, snažte sa mať nablízku niekoho, aj keď nepôjde s vami do vody. Môže vám pomôcť
s obliekaním, naliať teplý čaj a už samotná jeho prítomnosť je psychologicky významná.
Užitočné rady nájde začiatočník v prácach skúseného otužilca MUDr. Makaia ako aj zatiaľ
dvoch slovenských knihách o otužovaní autora Pavla Dinku.
Motivácia
Motivácia pre začatie s otužovaním môže byť u každého rôzna. Niekto si chce spestriť život
neobvyklou aktivitou, iný si sľubuje zdravotné efekty, ďalší chce podporiť svoju rozhodnosť
a ráznosť, silu vôle. Alebo otestovať, čo všetko dokáže, aký je zdatný a pod. Niekedy zohráva
rolu aj nápodoba a imitácia ľudí, ktorí to robia, prípadne známych osôb. A možno by sme
našli ešte mnohé ďalšie dôvody.
Motivácia predstavuje dynamický aspekt osobnosti človeka, to znamená, že sa vyvíja,
mení, transformuje podľa situácie, okolností i v dôsledku vlastného vývoja a zrenia človeka,
jeho skúseností, meniacich sa potrieb, záujmov, hodnôt.
Aj otužilec môže prvý impulz získať náhodne, niekde sa stretne s otužovaním alebo
otužilcami. Vyvolá to u neho prvotný záujem, začne hľadať nejaké informácie, kontakty,
spočiatku viac zo zvedavosti, než z nejakého hlbšieho záujmu. Postupne sa dostane
k vlastnému otužovaniu a zimnému plávaniu, vyskúša si to sám na sebe, zažije celú škálu
pocitov, ktoré sú s tým spojené, nájde v tom vnútorné uspokojenie, zaradí to do svojich
pravidelných aktivít. Ak sa mu venuje niekoľko sezón, tak sa zimné plávanie celkom
nenásilne stáva súčasťou jeho života. Jeho záujem o všetko, čo s ním súvisí sa prehlbuje,
zapája sa do aktivít otužilcov, možno hľadá priestor aj pre svoje športové vyžitie i súťaženie,
dokonca zistí, že aj jeho najbližšie okolie ho vníma trochu inak – ako otužilca, ľadového
medveďa a pod.
5
Z hľadiska trvalého udržiavania dobrého telesného i duševného zdravia nie je rozhodujúca
povaha ani sila prvotných motívov. Teda toho, čo vlastne záujemcu k zimnému plávaniu
priviedlo. Dôležité je, aby sa tieto motívy postupne rozvíjali, diferencovali a prehlbovali
a stali sa dlhodobými regulatívmi správania. Inými slovami, aby sa otužovanie skutočne stalo
samozrejmou súčasťou spôsobu života. Tak ako niekto chodí roky pravidelne do posilňovne,
alebo si zahrať futbal, aj otužovanie sa môže stať a to aj popri iných športoch pravidelnou
aktivitou. Príklady ľudí, ktorí sa venujú otužovaniu do neskorých rokov života to dokazujú.
Pánom ako je vyše 90 ročný Ladislav Nicek z Olomouce, alebo 85 ročný Karol Kevan
z Piešťan dopomáha k životnej aktivite a závideniahodnej čulosti práve zimné plávanie.
Základnou podmienkou, ktorá limituje možnosti otužovania je čas. Už sme si uviedli, že
otužovanie nekladie v tomto smere vysoké nároky. Presnejšie, vysoké nároky z hľadiska
množstva času, potrebného na jedno plávanie. Samotné plávanie trvá spravidla do 15 minút,
prezliekanie približne rovnako, takže čistý čas strávený pri vode je približne pol hodiny.
Futbal, tenis, cyklistika, beh ale aj pravidelná sauna, zaberú určite podstatne viac času.
Dôležité však je, aby si adept otužovania dokázal vôbec nájsť čas na pravidelné plávanie.
Ak pláva sám, je v určitej výhode, pretože si čas plávania určuje podľa svojich možností.
Vyžaduje to však značnú vnútornú silu a disciplínu. Ak otužuje v skupine ľudí, musí sa
prispôsobiť spoločným termínom plávania. Ale pokiaľ si na to nájde časovú rezervu, potom
sa pravidelné plávanie stáva samozrejmou súčasťou jeho režimu týždňa a umožňuje mu to
ľahšie prekonať prípadnú nechuť, horšie počasie, alebo iné nevýznamné prekážky.
Treba zdôrazniť, že aj pri intenzívnom otužovaní plávaním v chladnej vode (3 x týždenne) sa
jedná o časovú dotáciu približne tri hodiny v týždni. Podstatné je preto vyhradiť si tento čas
na plávanie, upraviť si svoj režim dňa a týždňa a zakomponovať do neho plávanie ako
prirodzenú súčasť. Nič viac, žiadne kúzla, triky, mágia.
Podobne, ako pri mnohých iných aktivitách (pravidelné športovanie, učenie sa cudzím
jazykom alebo hra na hudobnom nástroji) aj pri otužovaní dochádza v priebehu času
k oscilácii motivácie, poklesu, prípadne až strate záujmu.
Niekedy to býva hneď na samom začiatku, keď začiatočník po niekoľkých plávaniach zisťuje,
že mu je v chladnej vode stále zima, že jeho „odolnosť“ voči chladu sa subjektívne vôbec
nezvyšuje a že tí ostatní (starší otužilci) sú akoby vystrúhaní z iného materiálu, a preto im
chlad nič nerobí. Preto je potrebné venovať začiatočníkom zvýšenú pozornosť, aj keď sa
zdajú byť dostatočne silní a odolní. Pýtať sa ich na ich pocity, sledovať ich reakcie pri vstupe
do vody, samotnom plávaní a najmä po výstupe z vody. V niektorých prípadoch je vhodné
snažiť sa obmedziť dĺžku pobytu začiatočníka v chladnej vode. Rovnako vhodné je hovoriť
s nimi o svojich začiatkoch, o svojich súčasných pocitoch, radšej ubrať zo svojich
„výkonov“, potvrdiť im „normálnosť“ ich pocitov, pochváliť nie za dĺžku pobytu vo vode, ale
za pravidelnosť a vytrvalosť, povzbudiť a vyzdvihnúť kladné stránky otužovania na vlastnom
príklade.
S poklesom záujmu sa stretávame tiež po prechode zimných mesiacov. Je to celkom
prirodzené. Pokiaľ teplota vzduchu i vody klesala, tak každý zimný plavec cítil, že treba
chodiť pravidelne plávať, aby si telo na chladnúcu vodu opäť (to platí aj pre viacročných
otužilcov) privykalo. Každé plávanie bolo vlastne prípravou na ešte chladnejšiu vodu. Potom
6
sa teplota vody dostala na svoje tekuté minimum a mohla sa znižovať už len teplota ovzdušia,
prípadne sa mohla kombinovať so silou vetra a ďalšími faktormi, znižujúcimi tepelnú pohodu,
respektíve tzv, pocitovú teplotu. S ukončením zimy a príchodom jari sa situácia zmenila. Už
sa netreba pripravovať na chladnejšiu vodu, vynechanie plávania situáciu nesťažuje, ale
naopak uľahčuje, čím viac plávaní vynechám, tým do teplejšej vody najbližšie pôjdem.
Vystúpili sme na vrchol kopca, teraz už akoby nebolo o čo usilovať. To vedie u niektorých
plavcov k oslabeniu motivácie a narušeniu pravidelnosti plávania.
Pozitívnym opakom takýchto pocitov je radosť zo zlepšujúcich sa podmienok pre dlhšie
plávanie. S rastúcou teplotou vody si môžeme dovoliť zotrvať v nej dlhšie, lepšie si zaplávať,
vychutnať si ju. Návrat teploty vody na dvojciferné číslo, stúpajúca teplota vzduchu, prípadne
predjarné hrejivé lúče, to sú slasti, ktoré ne-otužilci vôbec nepoznajú. Okrem objektívneho
fyzikálneho pôsobenia tu významnú rolu zohráva aj vnútorný pocit, že toto teplo, svetlo,
slnko a pohodu, sme si plávaním v krutých zimných podmienkach zaslúžili.
V našom klube razíme zásadu celoročného plávania. Otužilec by mal byť otužilý nielen voči
chladnej, ale aj teplejšej, či celkom teplej vode. Jednoducho by mal mať vodu a plávanie rád
mal by plávať celoročne bez ohľadu na premenlivé podmienky a rozhodne by nemal prestať
s pravidelným plávaním len preto, že sa vonku oteplilo.
Ak ste sa v čítaní dostali až na toto miesto a máte ten dar, že si dokážete pustiť „chrobáka do
hlavy“, dokážete sa zapáliť pre niečo nové, nevyskúšané, potom boli tieto riadky určené práve
vám a je veľmi pravdepodobné, že sa s vami pri vode stretneme. A to bude pre ich autora
najväčšia odmena.
(J.R.)


Čo potrebuje človek na to, aby sa mohol stať otužilcom?
Jozef Repčík

Dosť často sa pri plávaní stretávame s ľuďmi, ktorí moţno prvýkrát naţivo vidia otuţilcov v chladnej vode, pri nepriaznivom počasí, v zime, vetre a mraze. Alebo aj vo svojom okolí prichádzame do styku s ľuďmi, ktorí reagujú na informácie o otuţovaní v tlači či televízii a vedia, ţe patríme k otuţilcom. Viacerí z nich prejavujú záujem, ba aj akýsi obdiv či rešpekt k tomu, čo robíme. Okrem rôznych otázok neraz naznačujú, ţe ich to svojím spôsobom priťahuje, ţe aj oni by to azda skúsili, ţe by im to moţno tieţ prospelo. Jedným dychom ale dodávajú, ţe si to nevedia celkom predstaviť, ţe by na to asi nemali dostatok odhodlania, síl, vytrvalosti, ţe na to moţno ani nemajú vhodné telesné predpoklady. A dosť často, ţe majú rôzne zdravotné ťaţkosti, pre ktoré to jednoducho robiť nemôţu.
Klasik a koryfej manţelského poradenstva Miroslav Plzák by na toto téma určite vymyslel psychologickú hru s názvom :
„VERÍM, ŢE BY TO BOLO PRE MŇA PROSPEŠNÉ, ALE ...“
Rozhovory s takýmito platonickými obdivovateľmi otuţovania často skutočne napĺňajú skutkovú podstatu takejto hry.
Divák: Ako vám to len závidím, ţe si takto môţete kedykoľvek zaplávať, musí to byť fajn, ale to treba robiť
pravidelne, na to by som ja pri svojej práci nemal čas.
Otužilec: Otuţilecké plávanie je veľmi nenáročné na čas, koniec koncov pobyt v ľadovej vode počítame na
minúty. Najviac času zaberie príchod na miesto, prezlečenie a odchod domov.
Divák: Vlastne áno, ibaţe to musí byť v stanovenom termíne a to mi nevyhovuje.
Otužilec: Vôbec nemusí, kaţdý si môţe keď mu to vyhovuje prísť zaplávať spoločne s ostatnými a keď sa
trochu osmelí a získa určité skúsenosti, môţe si ísť zaplávať aj sám, vtedy, keď mu to časovo
vychádza. Dôleţité je, aby to bolo aspoň 1 – 2 krát v týţdni a aby medzi jednotlivými plávaniami
neboli príliš dlhé prestávky.
Divák: No asi máte pravdu, ibaţe ja mám často problémy s chrbticou, neviem, čo by s tým chladná voda
urobila.
Otužilec: Angličania majú porekadlo: „Keď chceš poznať chuť pudingu, musíš ho zjesť“. Treba to skúsiť.
Jeden, druhý, tretíkrát. Keby ste zreteľne cítili, ţe vám to nerobí dobre a ťaţkosti sa stupňujú, tak to
necháte. Samozrejme, treba sa tieţ poradiť s lekárom. Ale vo všeobecnosti plávanie je veľmi vhodný
šport pre ľudí s podobnými problémami a chlad pôsobí priaznivo a regeneratívne pri zápalových
procesoch pohybových orgánov.
Divák: Áno, čítal som o tom, ale čo by mi na to povedala moja ţena, uţ teraz sa hnevá, ţe sa nedostatočne
obliekam a preto bývam často prechladnutý.
Otužilec: To je prirodzený pohľad väčšiny ľudí na príčinu prechladnutia. Ale moţno by ste ho zmenil práve na
vlastnom príklade. A úplne najlepšie by ste urobil, keby ste aj ju priviedol medzi nás.
Divák: Nuţ tej by zimné plávanie asi nerobilo problémy, tá má na tele dobrú izolačnú vrstvu, aj za dvoch. Ale
ja toho tuku na sebe veľa nemám, ja by som v takej ľadovej vode zamrzol. To nie je na moju postavu.
... atď, atď ...
Slovné výmeny tohoto typu trochu pripomínajú ping-pong. Na kaţdú loptičku sa hľadá čosi ako protiúder. Najlepšie ešte aj s ľahkým falšom. Vyskytne sa však aj tvrdšie podanie, alebo priamo smeč ( ... do takej špinavej vody by som v ţivote nevliezol ... nie som prasa ... celé je to bláznovstvo ). Zväčša ale ide hľadanie dôvodu, prečo sa to nedá, prečo to nie je moţné. Ako keby si dotyčný človek pred svetom i sám pred sebou potreboval zdôvodniť, ţe nie je ţiaden slaboch, padavka, ale z viacerých skutočne objektívnych dôvodov (to predsa musí uznať kaţdý) toto robiť nemôţe. Nebyť jeho zaneprázdnenosti, chrbtice, ţeny, nádchy, nevhodnej telesnej stavby, špinavej vody ... konštelácie hviezd ... by predsa uţ dávno s chuťou čeril mrznúcu hladinu.
2
Čo je v pozadí?
Ako pri kaţdom ľudskom počínaní aj tu je naporúdzi hneď niekoľko dôvodov. Existujú ľudia, ktorí sa ťaţko rozhodujú v situáciách, keď sa majú sami v niečom záväzne zaangažovať. Radi sa pozerajú na futbalistov, tanečníkov, lyţiarov, moţno aj otuţilcov... radi a zasvätene o veci pri poháriku príslušnej tekutiny diskutujú, ale keby sa mali sami aktívne zapojiť, stiahnú sa do ulity neangaţovanosti. Sú to akýsi „diváci ţivota“, ktorí z obavy, ţe by mohli byť v danej aktivite neobratní, nešikovní, smiešni, či dokonca trápni, ţe by neboli úspešní, nedokázali by to robiť tak ako iní, museli by sa predčasne vzdať atď., radšej do ničoho nezapoja. Riziko straty váţnosti či narušenia svojho sebaobrazu je pre nich príliš odrádzajúce.
Určite lepším prípadom sú ľudia, ktorí sa naopak aktívne realizujú v jednej, dvoch i viacerých športových či iných aktivitách. Venujú sa pravidelnej cyklistike, hrávajú volejbal, chodia do posilňovne, pracujú na záhradke a pod., a to ich plne vyťaţuje. S otuţilcami a otuţovaním sympatizujú, ale nemôţu robiť všetko a kvôli otuţovaniu nezanechajú to, čo s potešením robia roky. Sú to ľudia podobného zmýšľania, s tými si dobre rozumieme, aj keď rezonujú na málinko odlišnej vlnovej dĺţke. Pokiaľ tie svoje aktivity nevyvyšujú a nepovaţujú za jediné moţné a správne. Čo by sme, pochopiteľne, nemali nikdy robiť ani my.
U mnohých ľudí bude však v pozadí celkom obyčajný strach. Strach z niečoho nového, neznámeho nepoznaného. Strach z toho, čo z nimi chlad a studená voda urobia, strach z toho, ţe si reálne môţu poškodiť zdravie, moţno i strach z vody a plávania v zloţitejších, prírodných a ťaţšie kontrolovateľných podmienkach. Nezriedka i strach zo znečistenia vody.
Ťaţko zazlievať niekomu obavy o svoje zdravie. Kaţdý človek chce byť predsa zdravý, a spravidla kaţdý aj má nejakú slabšiu stránku, Achillovú pätu, kde je zraniteľnejší. U niekoho je to srdce, u iného kĺby, chrbtica, močové cesty, citlivejšia pokoţka atď. Celkom pochopiteľne predstava plávania v ľadovej vode generuje obavy zo zvýšeného zdravotného rizika. - Nie je to koledovanie si o problémy ? Čo ak si tým viac poškodím, ako prospejem ? Kto mi dokáže zaručiť prospešnosť a absolútnu zdravotnú „nezávadnosť“ takejto kratochvíle ? Čo ak sa ťažkosti prihlásia až za pár rokov ?
Tu má miesto trpezlivé vysvetľovanie nenásilného, postupného a primeraného otuţovania ako aj rôznych podôb otuţileckých aktivít, bez nutnosti ísť aţ do extrémne nízkych teplôt.
Určite nebude málo aj takých, ktorí by si otuţovanie v studenej vode aj niekde v súkromí vyskúšali. Doma celkom dobre znášajú chladnejšiu sprchu a niţšiu teplotu, ale nemajú chuť prezentovať sa verejne a korporatívne. Chodiť plávať niekam, kde by ich mohli vidieť ich známi, spolupracovníci, otvorene sa priznať k „čudákom“ otuţilcom, či nebodaj sa zapojiť do nejakého pochybného spolku, to nie je pre nich. Keď budú mať chuť na studenú vodu, tak si do nej vlezú doma a vtedy, keď to budú sami chcieť. Spravidla však, pokiaľ to robia sami, zostanú len pri občasnom a málo efektívnom spôsobe otuţovania.
Aj tu môţeme byť úspešní vlastným príkladom a skúsenosťami zo spoločného plávania, prezentáciou dokumentácie, poukazom na mimoriadnu podpornú silu pôsobenia skupiny atď.
Dovolím si krátke odbočenie do oblasti psychológie, konkrétne preţívania vnútorných (intrapsychických) konfliktov. Významný teoretik v oblasti konfliktov Kurt Lewin, autor „teórie poľa“ uvádza medzi niekoľkými vnútorných konfliktov a tzv. konflikt + - (alebo apetencia versus averzia). Je to typ konfliktu, pri ktorom človek pohybuje akoby v poli príťaţlivých a zároveň aj odpudivých síl. Keď je ďalej od cieľa, prevaţujú príťaţlivé sily, túţba priblíţiť sa k cieľu, ale čím viac sa k cieľu priblíţi, tým silnejšie sú sily odpudivé.
3
Pociťuje príťaţlivosť nejakého cieľa alebo konania, ale súčasne aj obavu z jeho dosiahnutia, alebo dosahovania. Chcel by, ale sa bojí. Malé dieťa by chcelo pohladkať psíka, ale čím je k nemu bliţšie, tým má z neho väčší strach. Mladý muţ by rád oslovil príťaţlivé dievča. Doma, alebo ďaleko od nej sa mu to zdá celkom prosté, ale keď sa ocitne v jej blízkosti, stráca odvahu, slová, humor, je kŕčovitý, alebo dokonca od svojho úmyslu upustí.
Niečo podobné moţno pozorovať aj u váhavých obdivovateľov otuţovania. Aj pre nich je plávanie v chladnej vode príťaţlivý cieľ, páči sa im to, najmä v teple domova, alebo bezpečí hrejivého overalu. Ale keď príde „na lámanie chleba“, teda na to, ţe keď uţ sú pri vode, mohli by sa vyzliecť, vojsť do vody hneď a dlho neotáľať, neodkladať to na budúce, vnútorný odpor prudko narastie. Dôvody typu, ţe nemajú so sebou plavky, uterák, obuv do vody, nie sú na to dnes nachystaní a pod., sú len časťou pravdy, v skutočnosti ide viac o prejav strmého vzostupu averzívnej tendencie konfliktného, ambivalentného preţívania.
Niektorí ľudia aj vyjadrujú svoje odhodlanie. Naozaj sa začnú otuţovať. Nabudúce uţ prídu vybavení. Určite uţ pôjdu do vody. Aj doma si dajú studenú sprchu, aby sa trochu pripravili. V máji sa pridajú. Od leta s nimi môţeme počítať, atď. Je to trochu podobné ako keď fajčiar avizuje svoj úmysel prestať s fajčením. Od Nového roku s tým skončím, na jar prestanem, od prvého, po päťdesiatke, na novom pracovnom mieste ... Ale v skutočnosti prestať veľmi nechce a nemá dostatočnú vôľu. Vie, ţe by to bolo pre jeho zdravie dobré, ale akýţe by to bol ţivot bez ranného šluka.
A ako to pôsobí na ostatných?
Otuţovanie v studenej vode vyvoláva u ľudí veľmi protichodné pocity a predstavy.
Na jednej strane je bezpochyby obdiv, moţno aţ určitá závisť nad tým, ţe niekto je natoľko vitálny, čulý, aktívny (mnohokrát aj napriek vyššiemu veku), ţe si môţe dovoliť vojsť do ľadovej vody, behať alebo váľať sa v snehu, pri mraze, nepohode a tešiť sa z plávania vo voľnej prírode po celý rok. Celkom logicky sa s tým spája aj predpoklad ţelezného zdravia a nezlomnej psychiky. To je určite príťaţlivé. Kto uţ by nechcel byť zdravý.
Na druhej strane predstava chladnej vody na tele sa u väčšiny ľudí spája s málo príjemnými pocitmi. Uţ samotný pohľad na otuţilcov vyvoláva u niekoho reflexné koţné reakcie, zimomriavky, pocit chladu a striasanie. V ešte výraznejšej forme môţe človek preţívať odpor, nechuť i strach ( ...toto teda v ţivote nie ... mňa by tam ţivého nedostali, ani za svet ... to je šialenstvo ... bohvie, čo by to so mnou urobilo ...).
Je známe, ţe diváci pri otuţileckých podujatiach reálne pociťujú väčšiu zimu, ešte viac si zapínajú teplé oblečenie a odchádzajú s pocitmi obdivu a zároveň hlbokého nepochopenia.
Podstatnou stránkou subjektívneho preţívania rekreačného športu je tzv. funkčné uspokojenie. Či uţ je to lyţovačka, kolieskové korčule, tenis, futbal alebo jogging , dôleţité je, ţe pri nich zaţívame radosť z aktivity ako takej. Uspokojuje nás, ţe to vieme, ţe nám to ide, ţe sa dokonca zdokonaľujeme, alebo, ţe to ešte stále (napriek rokom) dokáţeme. Máme radosť z pohybu, telesnej aktivity, z dobrého ovládania (fungovania)svojho tela. Zaţívame radosť z prekonávania ťaţkostí a prekáţok, preţívame osobné úspechy i neúspechy, vzrušenie z rýchlosti, obtiaţnosti, rizika, radosť z víťazstva, poznávame na vlastnom tele príjemnú únavu, pôsobenie endorfínov, atď. A pretoţe väčšina týchto pocitov má znamienko + , znovu a znovu sa k daným športovým aktivitám vraciame.
4
S plávaním v ľadovej vode je to trochu inak. Kaţdý asi rozumie príjemným pocitom pri samotnom plávaní. Väčšina plavcov tieţ vie, ţe na osvieţujúce plávanie musí byť voda o čosi chladnejšia neţ doma vo vani. Ale dosť ťaţko ľudia rozumejú tomu, prečo by mali plávať v ľadovej vode. Prečo si majú vytvárať pre inak príjemnú aktivitu nepríjemné či doslova extrémne aţ neznesiteľné podmienky? Veď ak si budú chcieť zaplávať, tak môţu zájsť na plavecký bazén a vychutnať si plávanie v plnej pohode (niektorým je aj tam zima). Moţno im to dokonca pripadá rovnako nezmyselné, ako ísť lyţovať na zjazdovku len v šortkách alebo si na turistiku v horúcom lete obliecť koţuch, šál a baranicu.
Jednoducho zimné plávanie nie je taká športová aktivita, pri ktorej by radosť z jej vykonávania (funkčné uspokojenie) bola zjavná uţ na prvý pohľad. Skôr naopak, pohľad zblízka na červenofialové telo otuţilca, jeho bledú odkrvenú tvár a prípadnú otuţileckú triašku či stuhnutosť nevyvoláva predstavu niečoho veľmi príjemného. Aj nezainteresovaný divák tuší (celkom správne) ţe otuţilecké plávanie nie je len plávanie, ale aj boj so sebou samým, prekonávanie vlastnej pohodlnosti, spočiatku i strachu, niekedy nechuti, diskomfortu, ţe si to vyţaduje veľa sebazaprenia, odhodlanosti, vytrvalosti, pravidelnosti, pevnej vôle. Mnohým z predpokladaných pocitov otuţilca a poţiadaviek tejto aktivity prisúdi preto divák znamienko mínus .
Jednoducho počínaniu otuţilcov nezainteresovaný človek celkom dobre nerozumie. Vidí síce ich optimizmus, čulosť, veselosť, ale súčasne si predstavuje svoje vlastné pocity pri strete s ľadovou vodou a chladom, ako sa cítil, keď niekde poriadne vymrzol, premokol, alebo dokonca spadol do chladnej vody, či naopak, aké to bolo príjemné, keď sa konečne dostal zo zimy do tepla, pod teplú sprchu, do vane, pod perinu. Jeho pohľad na otuţovanie je preto odmietavý. „Nie. Toto nie, z tohoto by som nedokázal mať radosť, to je pre iných. Prečo by som sa mal týrať, znásilňovať, nútiť do niečoho, čo mi bude nepríjemné. Ja vám fandím, vždy som to obdivoval, držte sa, ale so mnou nepočítajte, na toto ja nie som!“ Nezriedka k takémuto záveru dospejú aj jedinci, ktorí svojimi telesnými predpokladmi (muskulatúra, tuková vrstva, celková fyzická zdatnosť) majú oveľa lepšie predpoklady pre zimné plávanie, neţ tí, ktorí to aktívne vykonávajú.
Naviac je tu ešte jeden dôleţitý moment. Rekreačne sa previezť na bicykli môţem aj len raz za čas. Keď sa mi zachce. Rovnako tak prebehnúť sa na beţkách. Ak si rozumne vyberiem dĺţku a náročnosť trasy, tak sa to dá, aj keby som na bicykli nesedel tri roky a na beţkách naposledy v minulom storočí. Pri otuţovaní je to trochu inak. Kaţdý chápe, ţe táto aktivita si vyţaduje pravidelnosť. Nedá sa robiť dva – tri krát za rok, len tak, keď sa mi zachce, keď budem mať chvíľu času, tak vleziem do ľadovej vody. Buď sa tomu človek venuje systematicky, pravidelne, alebo to nemôţe robiť vôbec. Naše telo nikdy nezabudne plávať. Ani bicyklovať. Ale to, ţe bolo niekedy pred mesiacom, či ešte dávnejšie v studenej vode, na to zabudne. Ak chceme bez obáv, rizika a nepríjemných pocitov plávať v ľadovej vode, musíme na to svoj organizmus priebežne a pravidelne pripravovať !
A práve to je kameň úrazu. Nie kaţdý môţe, nie kaţdý dokáţe, nie kaţdý si chce zorganizovať svoj ţivot tak, aby mohol pravidelne chodiť plávať. Časové nároky síce nie sú veľké, ale vţdy to vyţaduje určitú sebadisciplínu, predstavuje prijatie akéhosi vnútorného záväzku. „Áno, dám sa na to, zariadim si veci tak, aby som to mohol robiť.“ Mnoho ľudí si takéto záväzky dáva nerado. Chcú mať pokoj, voľnosť, slobodu, chcú si po práci oddýchnuť, poleňošiť a nie zošnurovať si svoj voľný čas pravidelnými „povinnosťami“.
5
Čo teda v skutočnosti potrebuje človek, ktorý by sa chcel stať otužilcom a venovať sa zimnému plávaniu?
1. Telesné zdravie. To je, pochopiteľne, veľmi relatívny pojem. Kto uţ je v dnešnej dobe úplne zdravý? Takţe celkom reálne, mal by byť bez zjavných zdravotných problémov a komplikácii. Človek, ktorý dlhodobo nemá váţnejšie zdravotné ťaţkosti, neuţíva lieky, nepotreboval často navštevovať lekárov, bez problémov sa venuje športu, či iným telesným aktivitám, môţe pokojne začať aj s otuţovaním. Ak má určité pochybnosti, alebo aj konkrétne zdravotné ťaţkosti, je treba sa poradiť s lekárom, prípadne absolvovať príslušné vyšetrenia. To samozrejme platí aj u tých, ktorí chcú začať s otuţovaním vo vyššom veku alebo u detí
2. Stavba tela. Nie je pre rozhodovanie áno či nie vôbec podstatná. Medzi otuţilcami sú ľudia s priemernou stavbou tela, ľudia s nadváhou i ľudia štíhli aţ chudí. Bezpochyby ľudia s robustnejšou stavbou tela sú lepšie disponovaní pre znášanie chladu, rýchlejšie nadobudnú potrebnú otuţileckú kondíciu a asi aj dosiahnú vyššiu otuţileckú výkonnosť. Ale podstata otuţovania a zimného plávania nie je v dosahovaní rekordov. To moţno pokojne prenechať tým, ktorí sú veľmi dobre plavecky i otuţilecky komponovaní. My ostatní sa môţeme s rovnakým potešením a úţitkom venovať otuţovaniu, aj keď sa v ňom pravdepodobne nestaneme majstrami sveta. Vôbec nepotrebujeme víťaziť nad druhými, stačí ak zvíťazíme sami nad sebou. To je najcennejšie víťazstvo. A napokon, ako vo všetkom, aj pri otuţovaní a zimnom plávaní existujú prekvapujúce výnimky.
3. Plavecká zdatnosť. Otuţovať v ľadovej vode by sa mohol aj neplavec, či človek s pohybovým postihnutím, ktoré mu neumoţňuje plávať. Pochopiteľne, mal by to trochu komplikovanejšie, najmä vo voľnej prírode, kde sú podmienky plávania premenlivé a ťaţšie definovateľné. Ale v zásade by sa to dalo. O to lepšie, ak vie plávať alebo dokonca je dobrým plavcom. Zvyšuje to jeho istotu pobytu a pohybu vo vode aj schopnosť primerane zareagovať v prípade nečakanej udalosti. Samozrejme, ţe je to podmienka jeho účasti na otuţileckých podujatiach, ktoré majú viac či menej súťaţný charakter. Pravidelným plávaním sa táto zdatnosť zvyšuje.
4. Materiálne vybavenie bolo popísané na inom mieste a je veľmi jednoduché. Zimné plávanie si nevyţaduje ţiadne osobitné a finančne nákladné vybavenie, spravidla všetko, čo je k tomu treba kaţdý doma má, alebo si ľahko zadováţi. Neplatí sa vstupné, parkovné, za vleky a pod. , je to šport pre kaţdého, prakticky bez nákladov.
5. Psychické predpoklady. Sú jednoznačne vysoké. Otuţovanie samo nie je len zoceľovaním tela, ale aj duše. Posilňuje a rozvíja, ako napokon kaţdý šport, mnohé oblasti psychiky. Ale určité duševné danosti sú nutné k tomu, aby sa človek na niečo podobné vôbec odhodlal a aby pri tom vydrţal. Uţ bola spomenutá schopnosť a ochota sa v niečom priamo osobne zaangažovať. Dokázať sa nadchnúť, zapáliť, presvedčiť sám seba, prejsť od slov k činom. Schopnosť prejsť z pozície diváka do pozície hráča, aktéra. Chuť vyskúšať si niečo iné, nové, neobvyklé. Nie pozerať sa na druhých, ale sám (a v tomto prípade doslova na vlastnej koţi) si to zažiť. Zvedavosť, túţba po nových intenzívnych záţitkoch zohrávajú dôleţitú rolu, najmä v začiatkoch, pri formovaní rozhodnutia začať s otuţovaním. U niekoho iného však rovnakú úlohu splní celkom racionálne prijatý zámer urobiť niečo pre svoje zdravie, odpomôcť si od pravidelných ochorení, posilniť svoju obranyschopnosť.
6
Schopnosť znášať a prekonávať telesnú záťaž a nepohodu. Otuţovanie je neustálym bojom s vlastnou pohodlnosťou, pohodárstvom, návykom na „optimálne“ prostredie a podmienky. Precitlivelosť, nadmerná chúlostivosť, úzkostlivé obavy o zdravie sa s otuţilectvom neznášajú. Otuţilec si vychutná na vlastnom tele chlad, dáţď, dotyk snehu a ľadu, ľadový vietor, zaţije hmlu, plávanie za tmy, pri vlnách, silnom prúdení vody a pod. Nie kaţdý sa na to cíti. Ale aj tu platí: „Čo ťa nezničí, to ťa posilní“. Ten, kto zaţil ostrý mráz, vietor a 0° vodu, ten sa letného daţdíka nezľakne.
Odhodlanosť, sila vôle, vytrvalosť. Sú nesmierne dôleţité. Počiatočné nadšenie a očarenie novou aktivitou rýchlo vyprchá a človek pochopí, ţe tu nič neoklame, nepreskočí, neobohrá. Ţe tu neplatia ţiadne finty, triky, ale iba poctivá, postupná a pravidelná príprava. To si ţiada značnú mieru zdravého fanatizmu, ale odradí to všetkých povrchných záujemcov, exhibicionistov, a adrenalínové typy, ktorí skoro zistia ţe toto je priťaţká cesta k rýchlemu úspechu.
Optimizmus, pozitívne myslenie, priateľské, spoločenské nastavenie. Otuţovanie nie je individuálna športová aktivita, aj keď by sa aj takto dalo vykonávať. Málokto však by sa pri takomto spôsobe plávania cítil spokojne a bezpečne. Spoločné plávanie, prezliekanie, zábava okolo, humor, priateľská atmosféra i nesúťaţný charakter dávajú otuţovaniu uvoľnený, ľudský, sociálny rozmer a charakter zdravého, mladistvého a pozitívneho bláznovstva.
Všetko nasvedčuje tomu, ţe telesné a zdravotné predpoklady sú síce limitujúce (pri niektorých zdravotných problémoch by bolo otuţovanie skutočne kontraindikované) , ale hlavnú váhu tu majú faktory psychologickej povahy. To, či niekoho otuţilectvo vôbec osloví, či vzbudí jeho záujem a chuť si to sám vyskúšať, to sa odohráva v jeho hlave. Či sa odhodlá aktívne sa zapojiť a pridať k ďalším otuţilcom, bezpochyby tieţ. A to, či pri otuţovaní a pravidelnom zimnom plávaní vydrţí, či ho dokáţe natrvalo zakomponovať do svojho ţivotného štýlu a nájsť v ňom zdroj uspokojenia a sebarealizácie, to je samozrejme vec jeho duševnej sily, entuziazmu a nadšenia pre vec, ţivotných hodnôt a priorít.
Preto aj zisk pravidelného otuţovania bude mať svoje ťaţisko skôr v duševnej sfére. Isteţe, pravidelným otuţovaním sa náš organizmus stáva zocelenejší, odolnejší voči rôznym ochoreniam, moţno i trochu mladší a krajší. Ale ak v pravidelnom celoročnom a najmä zimnom plávaní nenájdeme vnútornú radosť a uspokojenie, ak z neho nedokáţeme čerpať silu do ostatného ţivota a nepovýšime ho na významnú ţivotnú potrebu, tak ho ľahko opustíme a prejdeme k iným, menej náročným aktivitám.
Otuţilcom sa preto môţe stať prakticky kaţdý človek, mladý, starší i vyslovene v pokročilom veku, chudý i širšie rastený, s lepšou ale aj slabou športovou výbavou. Ale niekde v tej vysoko organizovanej hmote povyše krku musí nájsť a najmä chcieť ďalej rozvíjať a kultivovať spomenuté duševné kvality

LITERATÚRA

Makai J. Otužovanie - základné pokyny (brožúrka na www.mazo.sk )
Makai J Zásady poskytovania prvej pomoci pri podchladení (separát )
Makai J. internet - články s tematikou otužovania
Dinka P. Ľadové medvede v ľudskej koži
Hlatký R. Otužovanie ako nevyhnutnosť (separát )
Zeman V. Adaptace na chlad u člověka, 2006
Hlatký R. Kondičné otužovanie, 2008
Dinka a kol. Voda a chlad, 2008